KEĎ SA SLNKO USMIEVALO
Obrovský je svet,
Farebný sťa kvet,
Na ktorý každý deň,
Svieti slnko len.
Lupienkov má mnoho,
Farebné sú z toho,
Že v nich býva veľa detí
A k nim lúčik slnka letí.
Čierne líčka v Afrike,
Pošteklí slnko Salike.
V Amerike malý John,
Ponáhľa sa rýchlo von,
Pretože už slnko vstalo,
Do školy ho zavolalo.
A v ďalekom Japonsku
Yoko kreslí do piesku
Východ slnka na pláži,
Ktorý pošle Nataši.
Nataša zas v Rusku,
Pre Slovenku Zuzku
Napíše pár pekných viet,
Možno krajších ani niet.
A slnko len prechádza sa,
A na deti usmieva sa,
Či sú čierne, žlté, biele,
Bozkáva ich všetky vrele.
Bo oni sú tie kvety Zeme
A to už všetci dobre vieme,
Že z nich vyrástol jeden veľký kvet,
Farebný a krásny svet.