ZIMNÉ ZAMYSLENIE
Keď z neba padá biely dážď celkom pomaly,
To biele víly nado mnou sniežik poslali.
Keď celý kraj sa striebrom trbliece,
To pani zima berie do rúk ihlice
A štrikuje dlhočizný biely pás.
Vedzte, deti, nastal asi veľkej zimy čas.
A tie vločky z páperia daj si na rúčku,
Na vodu sa premenia a nie na múčku.
Koláčik z nich nebude, ani chlebíček,
Ale zato nádherný, trblietavý sníček.
Sníček ako z rozprávky plný krásnych chvíľ,
To sa mrázik so zimou asi oženil.
Meluzína vyhráva im melódiu chladivú
A zrazu sa zobudíš ,perinu máš hrejivú.
Rýchlo vstaneš z postele a von utekáš
Do krajiny zázračnej, veď je sniežik náš